I. Zásady a účel rozhodcovského konaniapred SRS JSM
Rozhodcovské konanie ako alternatívny spôsob rozhodovania majetkových sporov vzniknutých z vnútroštátnych a medzinárodných obchodno-právnych a občianskoprávnych vzťahov je v Slovenskej republike relatívne novým právnym inštitútom.
Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý nahradil predchádzajúcu pomerne nepružnú úpravu rozhodcovského konania u nás, umožnil Slovensku nastúpiť cestu riešenia majetkových sporov spôsobom, ktorý je v krajinách Európskej únie a Severnej Ameriky veľmi často využívaným právnym inštitútom riešenia sporov.
Stály rozhodcovský súd JSM bol zriadený občianskym združením JSM, 15. 12. 2006.Jeho úlohou je poskytnutie rýchlejšieho a efektívneho výkonu základného práva „ius ad litem“ teda práva domáhať sa súdnej a „inej právnej ochrany“ ktoré právo uznáva ako základné právo aj slovenská ústava.
Kľúčovou snahou rozhodcov SRS JSM je snaha o aplikáciu základných súkromnoprávnych princípov, ale aj základných princípov práva na spravodlivý proces, ktoré všeobecné (štátne) súdy východoeurópskych krajín neradi aplikujú (špeciálne pokiaľ ide o ústavné princípy, ako už konštatoval aj Ústavný súd SR). K takýmto základným súkromnoprávnym princípom patrí autonómia strán v zmluvných vzťahoch, zásada „Vigilantibus iura scripta sunt“, a zásada „In favorem contracti“ (viac: Adolf Záturecký a Vladimír Fajnor: Nástin súkromného práva na Slovensku a Podkarpatskej Rusi).
V strednej Európe je vnímanie právnych inštitútov a právnych princípov výrazne obmedzované rigidným gramatickým výkladom právnych predpisov na úkor ich výkladu logického, pretrvávaním súdneho formalizmu a to mnohokrát spôsobmi, ktoré predstavujú v rámci súdnej judikatúry denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti), arbitrárnosťou (svojvoľnosťou) rozhodovania, a pretrvávaním socialistických deformácií právneho poriadku a právneho myslenia. Považujeme za podstatnú úlohu rozhodcovského konania preklenúť diskontinuitu medzi súkromným právom predsocialistickým a post-socialistickým a prispievať k odstráneniu naznačených deformácií tým, že v rozhodcovskom konaní a ďalších konaniach pred SRS JSM tento rozhodcovský súd vykladá ustanovenia právnych predpisov ústavne konformným spôsobom a v súlade so zásadami, na ktorých je postavená samotná ústava, a ktoré ju predchádzajú.
II.Osobitné črty rozhodcovského konania pred SRS JSM
Hlavnou výhodou rozhodcovského konania pred SRS JSM je jeho koncepcia odlišná aj od zásad používaných inými rozhodcovskými súdmi:
-Zrýchlené konanie nie je postavené na zvýšených poplatkoch ale na paušálnych poplatkoch (75 eur pri predmete konania do 2000 eur, a 400 eur ak predmet konania presiahne 2000 eur)
-Zastúpenie účastníka pred SRS JSM môže vykonávať právny zástupca zapísaný v Zozname právnych zástupcov SRS JSM, ktorý zabezpečuje ponuku právnych zástupcov, ktorí poznajú procesné normy tunajšieho Stáleho rozhodcovského súdu
-Miestom konania ak sa strany nedohodnú inak, alebo súd neurčí inak, je Bijeljina, Republika srbská v Bosne a Hercegovine, čo ovplyvňuje jurisdikciu na zrušenie rozsudku, a posilňuje právnu istotu sporových strán
-V konaní je prípustná delokalizácia konania, ktorá je najprogresívnejšou formou arbitráže najmä v medzinárodných vzťahoch,
-SRS JSM ako jediný Stály rozhodcovský súd so sídlom alebo pobočkou na Slovensku má schválené nielen modelové rozhodcovské doložky, ale aj Vykladacie pravidlá k doložkám, aplikované podľa § 274 Obchodného zákonníka,
-Vlastná úprava predbežného opatrenia a zriadenia záložného práva súdom.
III.Rozhodcovské konanie pred Stálym rozhodcovským súdom JSM v Žiline predstavuje
rýchle konanie - v zrýchlenom konaní je súd povinný vydať rozhodnutie do 10 dní od doručenia spôsobilého návrhu, (návrh rozsudku musí byť podaný na formulári zverejnenom na tejto webovej stránke)
jednoinštančnosť konania - zabraňuje žalovanému robiť prieťahy v konaní, podávaním neúčelných opravných prostriedkov. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa možno domáhať len žalobou o jeho zrušenie z taxatívne uvedených dôvodov, zrušenie možno v prípade miesta konania mimo Slovenskej republiky, najmä v švajčiarskej jurisdikcii dohodou strán v rozhodcovskej doložke vylúčiť
rovnoprávnosť rozhodcovského rozsudku so súdnym rozhodnutím - podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rozhodcovský rozsudok exekučným titulom.väčšia vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku - na rozdiel od súdneho rozhodnutia je rozhodcovský rozsudok vykonateľný vo viac než 130 krajinách. Umožňuje to Newyorský dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí z roku 1958, ktorého signatárom je aj Slovenská republika.
IV.Arbitrabilita sporu a rozhodcovská zmluva
Arbitrabilitu sporu je v slovenskom arbitrážnom práve vymedzená pozitívne v § 1, ods. 1 a 2 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení nesk. predpisov tak, že predmetom rozhodcovského konania podľa tohto zákona môžu byť majetkové spory z občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov, a to spory, ktoré možno riešiť súdnym zmierom podľa § 99 O.s.p. Negatívne vymedzenie arbitrability sporu je obsiahnuté v § 1, ods. 3 cit. zákona takto:
a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,
b) o osobnom stave,
c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,
d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.
Pokiaľ ide o vymedzenie povahy sporu tak, aby mohol byť predmetom súdneho zmieru, Občiansky súdny poriadok nevymedzuje priamo spory, ktoré by nemohli byť predmetom zmieru, je však zrejmé, že sa tento pojem približuje pojmu "plného disponovania predmetom sporu" v obdobných zahraničných právnych úpravách (napríklad maďarskej). Takúto plnú dispozíciu majú strany vo všetkých sporových konaniach, naopak, v konaniach nesporových, vedených taktiež podľa Občianskeho súdneho poriadku, nie je možné vo veci rozhodovať v rozhodcovskom konaní, hoci by aj tento spor pokrývala uzavretá rozhodcovská zmluva.
Podmienkou rozhodovania sporu v rozhodcovskom konaní pred SRS JSM je, aby si strany, ktoré si želajú riešiť prípadné spory prostredníctvom rozhodcovského konania, dohodli vo svojich zmluvách rozhodcovskú doložku alebo uzatvorili rozhodcovskú zmluvu. V prípade, že táto podmienka nie je splnená, možno zmluvu nahradiť vyhlásením do zápisnice (vyhlásenie môže byť súčasťou žalobného návrhu, prípadne žalobnej odpovede).
Pokiaľ je rozhodcovská zmluva uzavretá podľa inej, než slovenskej právnej úpravy, a miestom rozhodcovského konania je Slovenská republika, uzatvorenie zmluvy podľa cudzej právnej úpravy nezakladá neplatnosť takejto zmluvy, musí však byť dodržaná písomná forma úkonu.
Judikáty v cudzom rozhodcovskom práve, napríklad americké judikáty ohľadne equitable estoppel a judikáty v maďarskom práve za určitých okolností umožňujú vec prejednať v rozhodcovskom konaní aj bez platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Predloženie kópie rozhodcovskej zmluvy i tak ostáva podmienkou konania pred Stálym rozhodcovským súdom JSM, a možno predpokladať, že v prípade žaloby bez jej predloženia, ak nedôjde ku konaniu o uznanie rozhodcovskej právomoci, súd konanie o takejto žalobe zastaví bez rozhodnutia vo veci samej.
V.Konania mimo rozhodcovského konania
Okrem zmierovacieho konania, ktoré vykonávajú stále rozhodcovské súdy prostredníctvom rozhodcov bežne, pred Stálym rozhodcovským súdom JSM možno vykonať prostredníctvom Rozhodcovských komisií aj osobitné konania podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka:
a)Konanie o sprostredkovanie uzavretia Dohody o urovnaní (ktorá je ex lege širšia ako súdny zmier, pretože na rozdiel od zmieru môže znamenať aj vznik nových práv a povinností účastníkov, čo všeobecné súdy reštriktívnym výkladom upierajú zmierovaciemu konaniu, a jeho výsledku – súdnemu zmieru).
b)Konanie o dodatočnom určení obsahu zmluvy (ktoré umožňuje pri prerušení rozhodcovského konania, alebo pred jeho začatím riešiť aj spory vyplývajúce z dohody o určení časti obsahu zmluvy, alebo zmluvných podmienok zmluvy predpokladanej zmluvou o budúcej zmluve, a to vrátane sporov, ktoré nie sú arbitrabilné – po určení obsahu zmluvy pokračuje SRS JSM v rozhodcovskom konaní, v ktorom rozhodcovský súd ex offo prihliada na uznesenie o dodatočnom určení obsahu zmluvy).
